Tujami
[437 Kb]
Che guatahágui ajúvo
peteî pyharevépe
che ruguaiti pokokáre
ko tuja ryryipami
che recha rehe voi
oguapy pe tape yképe
ha atopa ko karai
ñaimo'ãva guyrati.
[Los Príncipes
del Arte: Colección Emiliano Re]
Buenos días ha'e ichupe
pe hendápe añembojávo
aipe'apa che akã'o
ha aguahê aipojopy
buen día hína che ra'y
he'i chéve anga opu'ãvo
ha che po rehe ipojáivo
hetyma ñesû yevy.
Aychejáranga ha'e che
mbeguemi che py'a pýpe
ahechãro ko karai
eterei anga ikane'õ
ha ijykérema aguapy
laurelmi jero'a guýpe
ha upe iñe'êma añandu
oitypeka che korasõ.
Sapy'ãnte ko asê
peteî ñeporandúpe
ha ha'e kóicha ichupe
López kuépa nde che ru?
Sí señor he'i voi
iñe'ê marangatúpe
ahetami ave umi kambáre
media luna aiporu.
Chékohína chera'y
veterano del setenta
guerra oñepyrûvo che
veinte años aroguata
orehegui oiko vaekue
oiko Batallón cuarenta
ku caballería Lancero
tembiguái kyhyjeha.
Pe amo Sauce, Tujutî
Boquerón,Tajy ha Estero
che ahasa ñorairõhápe
che po'águinte aikove
ha umi rupi ahechami
Díaz, Martínez, Caballero
umi kambápe oñakã'órõ
ha ohejárõ hendague.
Ndeku oiméne ne mitã
rehechárõ che tujáma
ko'ã ndéve amombe'úva
ikatu ndereroviái
ha ikatúnte reikokuévo
kuatiápe rehecháma
mamo mamópa raka'e
upe alianza ou okái.
Hetami ko ne mitã
che ahecha hendy ha oguéva
ñane retã rayhupápe
heta ára mi ndakéi
ha amo Curupa'ytýpe
rojapo la iporãvéva
ku 22 de setiembre del año 66.
Upéva upe ñorairo
che resápe nde arekóva
Curupa'yty ha'érõ
ikyrÿiva che py'a
ahechávante voi
ajikýiro umi kambápe
ha iraríva alazán ári
upe Díaz "fuego" omanda.
Ko'etî soro guive
rohecháma upe hysýiva
aipo escuadra brasilera
ñande'ÿ rehe ohu'ai
ha upéramo ñande trompa
sargento Cándido Silva
icornétape ombopu
camiseta pytã'i.
Ha upérõ pa nde che ru
hetami la ñandekuéra?
mamo piko che ra'y
cinco mil ete roime
ha aliado veinte mil
en columna henyhêva
ku tukúicha opa ojo ári
ha ouháicha ikusugue.
Ha'ete ku aipo juicio
oitypatáva pe ára
umi piña ha metralla
amandáguicha okukúi
ha camiseta pytã'i
ndoikuaáiva aichejára
ha upe ore artillería
mbovymi ndopytu'úi.
Rehechase ko kuimba'e
paraguái mbovy ojapóva
ha pe ñúre iñasãiva
aliado re'ongue
rehendu ko ipyahêva
ha kamba ojahe'óva
ha argentino oheréiva
Laminé juru pore.
Pero gueno che ra'y
apevénte amombe'úta
tekotevêma ahasa
ipukúko che rape
sapy'ánte asako'íta
ha nde rógape ajúta
amombe'u pavo ndéve
López tiempo pe guare.
Ha ãga piko che ru
mamoite reho reína
karaikuéra rendápe
Paraguaýpe sapy'a
ha aguahêne ãga herãnte
namombyryvéima hína
pytu'u tu'úpe aháta
che kangy ko nde mitã.
Ha nei mante che ru
ne ñe'ê opyta che akãme
hetaite mba'e porã
nde jurúgui ahendu
ha nde avei rejuhúma
sesenta y siete años hápe
ndeloátava ipurahéipe
peteî mitã pyahu.
|