Martín Ramírez

Akakase potîmi che ru


-Ha upéi che ru ajoguata piko pe mba'e ha'evaekue ndéve.

-Mba'e piko erevaekue chéve che ra'y?

-Nanemandu'avéima piko?

-Nahániri.

-Mba'e piko.

-Pe jaguapyha.

Kalo ningo peteî mitã'i omboty ramóva 11 ha isaraki eterei ha iñaradu avei, amo mbo'ehao pe ha'e raevete ombojojái umi porandukuéra mbo'ehára ojapóva.

Kalo ikueráima kokuégui, oipota peteî táva potîve, ohecha ituakuéra ndikatúi osê mamove ndorekói haguére pe mba'e arandu osê haguã pe pytumbýgui.

Ha'e kóga pýpe oporoñemoñe'e ituakuéra pe osê haguã kuarahýpe, upévare ojoguase peteî jeguapyha, omoi haguã kakahápe, oho vove kakahápe oñemoñamba itekakáre ha oñemopotî avati'igue pe, upéva ombopochy Kalo'ípe, ha ojerure itúaep pira pire ojogua haguã pe ojeguapyha, itúa hesarái ichugui.

-Mboýre piko ikatu jajogua pe mba'e che ra'y?

-Ndaikuaái, Ña Rosa ningo amo tavaguasúpe oñemoñemu 30.000 guarani.

-¡Mba'eeeeee! ¡Nde tavyráima ningo che ra'y! ¡Jakaka haguã ohóta chehegui pe 30.000 guarani!

-Che ru, jakaka potîmi haguã ningo.

-Erekóma ningo moõpa rekaka haguã, ha tuicha avei, pe kuára noñemyanyhêmo'ãi opapeve ko táva.

Karai Serafín opuka ha oho kokuépe. Kalo oñembyasy ha nahesakãi porã ichupe mba'érepa itúa ndoipotái pe jeguapyha. Oho jey kokue pe itúa rendápe ha oñepyrû jey oñe'ê pe jeguapyha rehe.

-Mbo'ehára ningo he'i jakakapotîrõ nañandehasymo'ãi, sevo'ikuéra ohóta ha mberukuéra ndovevémo'ãi ore ykére.

-Mombyry ningo opyta pe kuára ñande rógagui che ra'y, anína rehendu umi vyrorei.

-Che ru, eme'êna chéve la 30.000 guarani ajogua haguã pe jaguapyha ha ahechaukata ndéve iporãve pe kuára nde jarekova, emañamína, ko'ãga ningo jakaka yvýpe che ru, jaguapyharehe jakakata ojeguapykuévo ha jaipurúta pe héra kuatia potî, "papel higiénico" oje'éva pe mba'épe.

-Che ru eme'êrõ chéve la 30.000 guarani, amonõ'ota ndéve heta mandyju ha amba'apovéta nendive oparire mbo'ehao.

Karai Serafín hesay ha ojejoko itase ita'ýra ha he'íva ichupe:

-Oîma che ra'y, ame'êta ndéve ko 30.000 guarani.

Oipe'a ikasógui 30.000 gs ha ome'ê Kalópe.

-Kalo opuka ha opopo pe mandyju morotî itúa kokuére.

-Karai Serafín opukave ha oñepyrû jey hembiapo.

Kalo oho tavaguasúpe kavaju ári, ojogua pe jaguapyha ha ojevejey kavaju ári, morotî asýpe jaguapyha ojehecha kavaju ári.

Mitãnguéra, karai, kuñakarai osêmba omaña haguã Kalópe.

-Mba'e piko upéva?

-Moõ piko ogueraha upéva?

Kalo nomañái, ndoikuaaséi mba'eve umi tavy chapinguéragui.

Oguahêkuévo hógape oho pe kuára tuicha ha omombo umi yvyra vai oîva, ogueru yvyra porã ha mbarete ha omoi pe mba'e morotî hérava jaguapyha. Opuka ha opukave, kalo ovy'aiterei. Karai Serafín oparire hembiapo kokuépe.

-Kalo ha upéi, rejoguáma piko pe mba'e kuri?

-Oimbáma katu che ru.

-Néi, aguapyséma katu nde sy saporo che mborye rasy ha ahase kakahápe.

Karai Serafín pya'epe oho la "baño moderno"pe, hetaiterei okaru kuri ha omyanyhê pya'eterei pe mba'e morotî hérava jaguapyha ha oñemonambaite itekakáre.

-Kalooooo, mba'éicha piko ojeipurõ kóva che ra'y.

-Egueraha vaerã y, che resarái ndaha'éi ndéve kuri.

-Egueropy chéve upéicharõ.

Kalo oho ogueru peteî tembiporu henyhête yrehe ha oipytyvõ itúape.

Kalo kogapýpe ko'ãgaguive ojekakapotî.


© Martin Ramirez.
Hiroshima, enero de 1997


Bestellen
Librería

Servicio de traducciones



Última actualización: 28.09.2006 00:17